REAKCIE PACIENTOV

(pacientka, september 2008)

Pre homeopatiu som sa rozhodla ešte skôr, než som otehotnela. V období tehotenstva a aj po ňom mi obzvlášť záležalo na tom, aby som prípadné komplikácie a choroby riešila liekmi bez vedľajších nežiaducich účinkov. Všetky moje požiadavky spĺňali lieky homeopatické, a tak sa homeopatia stala definitívne súčasťou nášho života. Previedla ma bezpečne obdobím tehotenstva, pôrodu a šestonedelia a sprevádza mňa i moju rodinu dodnes. Ale pekne poporiadku.
Každá mamička pozná citlivé obdobie prvého trimestra tehotenstva – úzkostlivo dbáme o svoje zdravie, aby sme neohrozili vývoj najdôležitejších orgánov nášho bábätka. Mnohé chemické lieky sú práve v tomto období kontraindikované. Preto ma potešilo, keď začínajúcu nádchu, ktorá sa u mňa pravidelne dvakrát do roka (na jar a na jeseň) objavovala, zastavil behom dvoch dní liek Causticum.Odvtedy ubehli 3 roky a moje pravidelné nádchy sa už neukázali. Ďalším problémom, ktorý som v tomto období riešila, boli tehotenské nevoľnosti. Liek Sepia mi priniesol v krízových situáciách úľavu.
V piatom mesiaci som v dôsledku skrátenia krčka maternice podstúpila serkláž. Do nemocnice som odchádzala vyzbrojená liekmi a radami našej homeopatky ako zvládnuť pooperačný stav. Spolubývajúcu som poprosila, aby mi hneď, ako sa preberiem z narkózy, podala liek Arnica montana, čo aj urobila. Keď prekvapená videla, že už o hodinu na to som nepociťovala žiadne bolesti (nebola som prvá pacientka, s ktorou prežila serkláž, keďže tam ležala niekoľko mesiacov), poctivo si zapísala, aké lieky si má zakúpiť a pri akých príznakoch ten – ktorý liek užiť, nakoľko ju čakal cisársky rez.
Po serkláži nastal ďalší problém – moje telo odmietalo šicí materiál a reagovalo výtokom. Homeopatikami sme regulovali jeho intenzitu a znížili ho na maximálnu možnú mieru. Výtok sa vytratil až po vybratí stehu na konci tehotenstva. Moja gynekologička mi na tento výtok neustále predpisovala antibiotiká, ktoré som ani nevybrala z lekárne. A ukázalo sa, že by som ich v tomto prípade užívala naozaj zbytočne.
A potom prišiel ten deň, keď som vyplašená zavolala našej homeopatke - Dr. Kolenovej, a oznámila jej roztraseným hlasom: „Rodím! Čo mám robiť?“ „To je výborné,“ ozvalo sa v telefóne. „V prvom rade sa upokojte, zvládneme to.“ A ja som zrazu mala ten úžasný pocit, že bude o mňa v tom nepoznanom procese zvanom pôrod postarané.
V pôrodnici, zatiaľ čo ja som fučala a vydávala kdejaké zvuky, môj manžel telefonoval s homeopatkou, opisoval jej môj stav, všetky príznaky, ktoré sa dali vyčítať. Pôrodník mi po vyšetrení oznámil, že ešte nie som dostatočne otvorená (rovnaký nález zaznamenal aj pri predchádzajúcom vyšetrení) a že nakoľko som prvorodička, máme ešte fúru času.
Odšuchtala som sa do sprchy. Tu sa o chvíľu zjavil môj manžel s homeopatickou globulkou Cimicifugy (ako som sa po pôrode dozvedela). Asi o päť minút som ucítila niečo, čo som v tej chvíli spontánne pomenovala ako – otvorila som sa. Približne do pol hodiny ma prišiel skontrolovať lekár a ostal prekvapený z toho, že som otvorená natoľko, že o chvíľu môžeme ísť rodiť. A tak môj pôrod trval síce desať hodín, ale od objavenia sa „vážnejších kontrakcií až po narodenie synčeka to boli len štyri hodiny.
Hematóm, ktorý sa po pôrode vytvoril a ranu po epiziotómii potom opäť veľmi rýchlo a veľmi účinne ošetrila Arnica montana.
Po pôrode prišiel problém so zvládaním novej situácie. Chcela som byť dobrou mamou, manželkou i „žienkou domácou“. Chcela som mať pochopenie pre každého, až som ho stratila pre seba. Zvládala som takmer všetko, len som sa postupne prestala tešiť z toho, že mám syna, a prestala som si chvíle strávené s ním vážiť a užívať. Zo svojej mysle som vyškrtla slovo relax. Stávala som sa mrzutejšou, výbušnejšou a veľmi som sa tým trápila. Cítila som sa ako v začarovanom kruhu, z ktorého nedokážem vyjsť. Cítila som, že potrebujem pomoc. A tak som po dohode s homeopatkou začala užívať liek Candida albicans. Do mesiaca som mala v sebe nový pocit – otvorilo sa vo mne šíre pole lásky k môjmu synovi. Odrazu som vo svojom materstve už nevidela hŕbu povinností, ale radosť, lásku a vďačnosť za to, čo mám. Moja vnútorná zmena pomohla následne aj môjmu synovi, čo akiste netreba vysvetľovať žiadnej mamičke, ako sú naše dietky s nami prepojené, čo sa pocitov a nálad týka.
Ale najvrúcnejšiu vďaku k múdrosti prírody a k schopnosti človeka ju uvidieť a správne použiť pociťujem pri homeopatickom liečení nielen vtedy, keď svoje choroby prekonávam pomocou homeopatík, a preto môžem bezpečne dojčiť, no najmä pri synových ochoreniach, ktoré boli však, našťastie, za dva roky jeho života len dve. Jednu z nich opíšem.
Keď mal pol roka dostal nádchu spojenú s vysokými teplotami - 39,9°C. Z nošteka mu vytekal riedky soplík, bol veľmi podráždený a zimomravý. Po prvej prebdetej noci a peripetiách spojených so zábalmi a odsávaním hlienov, začal v priebehu druhého dňa užívať liek Nux vomica. Postupne sa stával pokojnejším, noc nevynímajúc (budil sa len na dojčenie – tak, ako keď bol zdravý), soplík prestal vytekať, resp. úplne zmizol. Teplota mu každé dve hodiny klesla o pol stupňa. Ráno sa vedľa mňa zobudilo zdravé dieťa. Bol to pre mňa zázrak. Ak by sme išli k lekárovi, určite by sme sa nevyhli antibiotikám a antipyretikám a choroba by sa ťahala niekoľko dní.
Okrem liečby chorôb mi homeopatia pomáha aj inak. Nakoľko homeopat potrebuje pre správny výber lieku čo najviac informácií o pacientovi – o jeho fyzickom aj psychickom stave, učím sa pozorovať sama seba aj svojho syna. Pritom nemám na mysli len fyzickú stránku, ale najmä všetky zákutia svojej mysle a duše.  Tento proces je pre nás rovnako liečivý ako užitie lieku.
A tak som rozhodnutá, že chcem dať svojej rodine šancu liečiť sa prirodzenejším a šetrnejším spôsobom, pretože, ako som neraz pocítila na vlastnej koži, homeopatia lieči nielen chorobu, ale ozdravuje celého človeka.  

Poznámka homeopata: Spomínané lieky boli vyberané pre konkrétnu osobu za určitých okolností. Nedajú sa preto v podobných situáciách užívať paušálne.