|
Moja cesta k homeopatii
Moja cesta k homeopatii je, dá sa povedať,
celoživotná. Neustále ma priťahuje
všetko, čo sa týka alternatívneho
spôsobu života – zdravé potraviny,
prírodné staviteľstvo, ekológia. Tak
to bolo aj je pri starostlivosti o zdravie. Vždy, keď som bola
ako dieťa chorá (bežné akútne
detské ochorenia), mama mi najskôr varila
rôzne čajíky, domáce
medicínky a babské recepty, až keď už
nič nezaberalo, skončila som
v rukách lekára. A to
väčšinou veľmi nerada, sklamaná
neúspechom rôznych druhov alternatívnej
liečby. To, čo sme doma praktizovali bolo vynikajúce, no
chýbala tomu šťava. Keď išlo do
tuhého, úsilie bolo márne. Od
homeopatie ma vtedy delil iba krôčik. No nebolo nikoho, kto
by mi ukázal dvere vedúce von zo sveta
nevedomosti a pátrania. Poznáte to. Keď
je dieťa choré, skúsite najskôr jedno,
keď to nezaberie, vyskúšate druhé,
potom to, čo odporúča kamarátka, a tak
sa to točí dookola. No choroba sa stále
hlási znova.
Teraz mám 31 rokov a dve deti. Babské recepty praktizujem aj naďalej, no som vďačná pani Kolenovej za to, že mi tie správne dvere ukázala. Vstúpila som do sveta homeopatie, čím som objavila niečo, čo som stále túžila nájsť. Na polročnom kurze, ktorý pani Kolenová vedie, som sa naučila spoznávať samu seba aj okolie z iného uhlu pohľadu. To ma neuveriteľným spôsobom obohacuje. Každý deň ma prekvapujú nové veci a súvislosti, ktoré som si doteraz nevšimla a slepo som okolo nich chodila. Homeopatia je o pozorovaní. Ľudia v dnešnej uponáhľanej dobe už nevidia trávu na okraji cesty, ako sa chveje, keď ňou pohybuje vánok. Teraz som si istá vo svojich rozhodnutiach; a to najdôležitejšie, nebojím sa púšťať do neznámych vecí. Keď ochorie moje dieťa, neoblieva ma pot pri pomyslení, že ak nezaberie čajík či tinktúry, znovu skončíme u lekára na antibiotikách. Tie má väčšina pediatrov najradšej. Pre istotu. Veľakrát som síce sklamaná, že sa mi ešte nedarí vybrať správny liek, no som vytrvalá. Kto hľadá, nájde. Teraz chápem, že chyba je v mojom nedokonalom poznaní, a nie v homeopatii samotnej. Aj keď som si spočiatku myslela opak, tak ako väčšina ľudí v mojom okolí. Kedysi som kupovala tony Oscilococcinu, dávkovala ho deťom podľa príbalového letáčiku a hundrala som, že to je slabé, lebo úspech neprichádzal. Teraz už viem prečo. Ľudia sú kŕmení informáciami, ako sa čo najrýchlejšie a zaručeným spôsobom zbaviť bolesti. Vidieť to v každej reklame. Táto myšlienka drieme v podvedomí v každom z nás. Cesta k tomuto poznaniu bola plná podozrievania najskôr zo strany najbližšej rodiny. Vtedy som potrebovala počuť povzbudzujúce slová, ktoré by ma utvrdili v mojom presvedčení. Keď malo moje dieťa kašeľ s teplotou 39,4 °C, ja som bola pod neustálym atakom manžela so slovami: „Veď už mu daj niečo poriadne, čo ho chceš zabiť?!“ Vydržala som. A teraz zbieram ovocie. Moje deti sú zdravé. Už viac ako rok sme vôbec neboli u detského lekára. Liečime sa sami. Manželovi trvalo pol roka, kým sa sám na vlastnej koži presvedčil o tom, že to naozaj funguje a nie je to žiadne placebo, ako tvrdia odporcovia. Dokonca on teraz o homeopatii rozpráva svojim známym. Je to cesta tŕnistá, sprevádzaná vlnou podozrievania, odporu, pohŕdania a nepochopenia, ale ja verím, že príčina je v nevedomosti. Teraz sa homeopatiou lieči celá naša rodina a stále sa dobrá zvesť šíri ďalej. Dúfam, že to pochopí stále viac ľudí, až sa raz dočkáme zdravej generácie. |