|
CALENDULA
OFFICINALIS je vhodný na otvorené rany, vredy a
pod.,
ktoré sa nehoja, alebo hnisajú. Podporuje zdravú granuláciu a rýchle hojenie... (viac sa môžete dozvedieť na víkendovom kurze Čo dokáže HOMEOPATIA U VÁS DOMA). MLADÁ ŽENA – DEPRESIE Prišla ku mne
mladá 24-ročná žena, ktorá práve ukončila
vysokú školu. Mala ťažkú depresiu, stále by
len plakala, nič ju nebavilo, len tupo sedela a bola vo veľmi zlom
stave. Vážne uvažovala o antidepresívach, lebo si
nevedela sama pomôcť. Keďže nechcela brať lieky, skúsila
ako poslednú možnosť homeopatiu.
Dostala 3 dávky homeopatického lieku za tri dni. Kontrola po 2 mesiacoch: Pri otázke „Ako sa máte?“, bola odpoveď: „Mám sa zle. Nemôžem vôbec zaspať pre množstvo myšlienok, a potom ráno sa neviem prebrať.“ „A čo depresia?“ spýtala som sa. „Á, depresia? Tú už nemám,“ povedala a zrazu si spomenula, akú mala ťažkú depresiu (veľmi často sa pri homeopatickej liečbe stáva, že pacient ani nespozoruje, ako sa mení; liečba je totiž veľmi jemná a niekedy sa môže zdať, akoby to prešlo samo). V priebehu ďalšieho vyšetrovania vyšlo najavo, že má ďalšie a hlbšie problémy ešte z detstva. Vyrastala v početnejšej rodine ako posledné dieťa. Mala samých bratov. Bola milé, plaché dievčatko, na ktoré si každý dovolil. Bratia boli o dosť starší a bili ju, alebo len tak si ju z ich uhlu pohľadu humorne doberali. Ona sa nevedela brániť a cítila sa ako outsider v rodine. Keď mala asi 13 alebo 14 rokov, otec ju raz veľmi zbil (ešte teraz usedavo plače, keď o tom hovorí). Ale keď ju bil, tak mu praskli nervy a veľmi ju zmlátil. Bola dobitá ako na tele, tak na duši. Išla sa posťažovať matke a tá držala stranu otcovi a dcére povedala, že si to určite zaslúžila. Ušla z domu, ale večer sa vrátila, lebo nemala kam ísť. Odvtedy nenávidela rodičov a trvalo to niekoľko rokov. Teraz s tým už pracuje a vie ich pochopiť, prečo k tomu došlo (mali veľké trápenie so synmi), ale stále sa cíti ukrivdená. Stále ju doma považovali za menejcennú a neschopnú, z čoho si ona odniesla do života veľký strach z ľudí a z neznáma. Má zo seba pocit, že za nič nestojí, z čoho pramení zlá nálada a to, že si neverí. Máva chronické sínusitídy so zatekajúcim hlienom. Keď na jeseň akútne ochorela, nevedela sa z toho vyliečiť niekoľko mesiacov. Takže celú jeseň, zimu, aj začiatok jari bola chorá. Dostala viac homeopatických liekov (nie naraz, postupne) v priebehu niekoľkých mesiacov. Posledný homeopatický liek dostala vo vysokej potencii. Kontrola po 6 mesiacoch od posledného lieku: Nachádza si svoje miesto v rodine. Už nie je taká závislá od názorov svojej mamy. „Zisťujem, že moji súrodenci sa ku mne inak správajú.“ Prednedávnom mali ísť na rodinný výlet. Predtým v spoločnom rozhovore niečo podotkla o svojom ťažkom detstve. Najstarší brat, ktorý má už vlastné deti, sa spýtal, o akom ťažkom detstve hovorí. Ona to ďalej nerozvádzala. Na výlete si ju brat vzal bokom a spýtal sa jej ešte raz: „A teraz mi povedz, aké ťažké detstvo si spomínala.“ Ona mu porozprávala, že to, ako sa k nej správali v detstve, ona pociťovala ako týranie. A on sa jej za to úprimne ospravedlnil, že si to nikdy neuvedomil, že by ju tým mohol raniť. Ešte nikdy nemala s týmto bratom podobný rozhovor. Okrem toho prežila prvýkrát po dlhých rokoch jeseň a zimu, počas ktorej bola chorá len 2-krát, a to len po týždni. Nemala svoju dlhotrvajúcu sínusitídu. Asi po roku som dostala od nej e-mail (žije a pracuje v zahraničí): „Ak by som mala zrekapitulovať svoj psychický stav po homeopatickej liečbe, musím povedať, že sa cítim šťastná. Sama som z toho prekvapená. Ráno sa zobudím a som šťastná. Tento pocit som ešte nezažila. Okrem toho som zistila, že zmizla úzkosť z cudzích ľudí a už sa necítim menejcenná. Pokojne vojdem do cudzieho priestoru a rozprávam sa úplne uvoľnene s cudzími ľuďmi.“ |